Slovenský Zväz Hádzanej

logo logo logo

Medzi Sedmičkami Tomáša Kuťku: Utíšiť hlad po úspechoch

Pravidelná rubrika hádzanárskeho odborníka Tomáša Kuťku
20.03.2017, Autor: Tomáš Kuťka, Foto: SITA

Zámer zväzu organizovať kvalifikácie reprezentačných družstiev po celom Slovensku je treba kvitovať. Všade chcú vidieť reprezentácie v akcii, všade ich chcú podporiť a všetci by ich, samozrejme, už najradšej videli na vrcholnom podujatí. To je zdravý jav, jednoznačne svedčiaci o stále väčšom hlade Slovači po úspechoch kolektívnych športov. Rekord v počte divákov na hádzanej v SR drží košická Steel Arena, v ktorej v roku 2011 povzbudzovalo našich mužov v súboji s Čiernou Horou nemenej ako 8111 nadšených fanúšikov. 

Spomínam si na spanilú jazdu so Štartom VD Bratislava pred tridsiatimi rokmi až do finále Pohára EHF (vtedy ešte IHF), keď nás na domácich zápasoch povzbudzovalo na Pasienkoch postupne od 1200 až po 2800 vďačných divákov. V odvete finále v Podgorici (vtedy Titograde) bolo na nás zvedavých vari 6000 divákov. Hlad po úspechoch hádzanej ukazuje aj pomaly sa zvyšujúci počet divákov v našich halách. Na mužov Šale prišlo v poslednom pohárovom zápase 1600 priaznivcov a na juniorky v Michalovciach prišla už na prvý zápas návšteva 1200 divákov, čo je tendencia nanajvýš potešiteľná, ale aj zaväzujúca. Vedenie zväzu sa nechalo inšpirovať dobrými skúsenosťami českých kolegov a rozhodlo sa júnový vrchol kvalifikácií mužov a žien usporiadať spolu na zimnom štadióne Ondreja Nepelu, kde sme počas minulého leta mohli sledovať zaujímavé zápasy na MS kadetiek. V stredu 14.júna tak budú môcť fanúšikovia vidieť o 18-tej hodine najskôr ženy v súboji s Maďarkami a o 20-tej mužov v súboji s Rusmi. Obaja súperi našich družstiev sú jasnými favoritmi, navyše muži musia predtým zvládnuť preťažkú konfrontáciu s Čiernou Horou a ženy sa pokúsia navnadiť divákov prijateľným výsledkom v prvom zápase 10.júna v Maďarsku. Prezident SZH Jaroslav Holeša: „Veľmi si želám, aby bol štadión Ondreja Nepelu vypredaný a oba naše tímy aby postúpili. To by bol ten najlepší scenár. Sme však realisti, poteší nás aj postup hociktorého z našich družstiev a čo možno najväčší počet spokojných divákov.“ 

Vedenie zväzu sleduje paralelne dlhodobé aj krátkodobé ciele. Tie dlhodobé sú jasné – zvýšiť počet aktívnych hráčov a hráčok a spustením regionálnych centier mládeže skvalitniť prípravu talentovaných jedincov pre reprezentačné výbery. Zmyslom krátkodobých cieľov je zlepšenie podmienok pre prípravu súčasných reprezentačných celkov a vyvíjať na ne tlak, aby v rámci svojich momentálnych možností dosiahli maximum. Tu je treba povedať, že podmienky pre prípravu reprezentačných družstiev sa kontinuálne zlepšujú a sú porovnateľné skoro so všetkými potenciálnymi súpermi. Len pre ilustráciu – naše družstvo junioriek malo od septembra deväť zrazov, v rámci ktorých absolvovalo 44 tréningových jednotiek a odohralo 17 zápasov! Ako tréner som s juniorkami ČSSR postúpil na MS a s juniorkami ČR na ME a ani v jednom prípade som neabsolvoval zďaleka polovicu z tohto objemu. Ženy Slovenska som viedol len za 10 000 slovenských korún (4000 šlo na zdravotnú a sociálnu poisťovňu a zvyšok – asi 200 eur! - mi zostalo). Vtedajší prezident zväzu mi dal na výber, ktoré dve legionárky najviac potrebujem, lebo zostávajúcim nemôže preplatiť letenky. Dnes dievčatá letia aj do Brazílie a to je dobre. 

Je správne, keď sa reprezentanti môžu merať s každým nielen  z pozície chudobného príbuzného. A je správne, keď tréner Dušan Poloz hráčkam povie : “Dievčatá, nejdeme turnaj len absolvovať, ale ideme tam niečo aj vyhrať!“ Je tiež nanajvýš správne, keď Martin Lipták, ktorý nemá ani zďaleka taký silný káder ako jeho predchodcovia, nenarieka, ale ordinuje chlapcom drzú a ofenzívnu taktiku. Slovenský hádzanársky divák nie je hlúpy. Citlivo vníma aj ten najmenší pozitívny pohyb a zvýšená návštevnosť na zápasoch je najlepším barometrom prvých náznakov cudne a hanblivo sa zviechajúcej kvality. A tak je tu nádej, že tu a tam prekvapíme favorita, že neskôr už budeme schopní nielen toho, ale aj istej stabilizácie zlepšenej výkonnosti a keď budú plnené dlhodobé ciele, nemusí byť vylúčený ani výraznejší úspech. 

Na minulotýždňovom seminári trénerov mi Peter Hložek pripomenul, ako raz naši muži v Šali zaskočili favorita z Nemecka, ktorý si sem sebavedomo prišiel po dva body. Keď Vilovi Lafkovi po zápase namosúrený Heiner Brand podával ruku, náš tréner ho potľapkal po ramene a pekne po šarišsky mu bodro s úsmevom povedal:“ Ta to pruser, co?“ Remíza našich chlapcov v kvalifikačnom zápase v Rusku bol z pohľadu ruských favoritov taktiež pekný „prieser.“ Nebolo málo takých, ktorí z ruského trénera Torgovanova robili úplného hlupáka. To tak ale nie je. Žiadnu ruskú „Zbornú“ nikdy žiaden hlupák neviedol, nevedie a ani nemá šancu v budúcnosti viesť. Dimitrij Torgovanov bol skvelý hráč a ako tréner má tiež svoje kvality. To, čo v zápase s nami urobil, nejde na vrub jeho odborných kvalít, ale istej arogancii favorita, ktorý si ani na chvíľu nedokáže pripustiť, že outsider, čo ešte niečo cez minútu pred koncom prehráva o tri góly, môže ešte favoritovi uchmatnúť bod. 

Naši juniori z hlohoveckej ťažkej skupiny na ME nepostúpili, ale hrali na hranici svojich možností a ich bojovnosť a nasadenie našli odozvu v solídne zaplnenom hľadisku. Juniorky mali pred stretnutiami o postup na ME v Michalovciach v rukách dva tromfy – veľký objem spoločnej kvalitnej prípravy a tiež domáce prostredie. Proti nim hovorili taktiež dva faktory – širšia špička kvalitných hráčok v Čiernej Hore a trénerovi Jánovi Beňadikovi chýbala na poste spojok taká výrazná osobnosť, akou je napríklad na pivote Nikoleta Trúnková. Súper z Čiernej Hory už v zápase proti favorizovanému Francúzsku dokázal, že má predsa len o čosi lepšie družstvo. Potvrdil to aj rozhodujúci vzájomný súboj, zápas obrán, dlhých útokov a vynikajúcich brankárok, v ktorom naše družstvo podalo statočný, bojovný výkon a okrem veľkého množstva nepremenených šancí dievčatám ťažko čosi vytknúť.

Stará múdrosť hovorí, že zažať sviečku je lepšie, ako nadávať na tmu. Aj to, že krátky pôst výrazne zlepšuje zdravotný stav. Ide o to, aby sa z pôstu nestal zvyk a dlhodobý fenomén, ale len krátke nadýchnutie z prechodného stavu k nádeji, že fanúškovský hlad po úspechoch bude utíšený skôr, než začneme zberať plody z efektu dlhodobých cieľov, plne zameraných na kvalitnú prácu s mládežou. Netreba opomínať ani rodotmel národnej hrdosti, ktorý fanúšikov kolektívnych športov spája pri televízoroch vo všetkých krčmách, vo všetkých kútoch nášho pekného Slovenska vždy vtedy, keď ide o niečo veľké. A tak si držme palce, aby fanúšika k obrazovkám nepriťahovali len dva najväčšie športové fenomény – futbal a hokej, ale aj príťažlivá a moderná hádzaná v podaní nádherných diev a silných junákov so slovenským znakom na prsiach.


Autor je známy hádzanársky tréner a publicista

Partneri
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Oficiálny auto partner
Slovenského zväzu hádzanej
Oficiálny partner Extraligy a WHIL
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner