Slovenský Zväz Hádzanej

logo logo logo

Medzi sedmičkami Tomáša Kuťku: Iuventa po novom

Pravidelná rubrika hádzanárskeho experta Tomáša Kuťku
27.11.2017, Autor: Tomáš Kuťka, Foto: iuventa-zhk.sk

Nomen omen. Táto stará pravda, ktorá hovorí o tom, že meno je predzvesťou charakteru a vlastností jeho nositeľa, by mala v plnom zmysle vystihovať aj michalovskú Iuventu (z latinského mladosť). Práve dôraz na prácu s mládežou je hybnou pákou najnovších zmien, ku ktorým sa odhodlalo vedenie úspešného slovenského klubu z metropoly Zemplína.

Keď sa pred touto sezónou v Iuvente rozlúčili s nemenej ako s ôsmimi hráčkami, z toho bolo päť legionárok, medzi priaznivcami hádzanej sa začali trúsiť reči o postupnom ústupe zo zašlej slávy deväťnásobného majstra Slovenska, ba nechýbali ani hlasy o konci úspešného klubu. Špekulácie neobišli ani pokladnicu klubu, ktorá vraj začína byť deravá. Nič z toho ale nie je pravda. Rozpočet stále zostáva v intenciách pohybujúcich sa v rádovo niekoľko stotisícok eur a okrem Tatrana Prešov, ktorý je mimo bežných slovenských reálií, sa s Michalovcami nemôže porovnať ani jediný slovenský hádzanársky klub. Kompetentní sa ale rozhodli investovať tieto prostriedky do budúcnosti. A to nielen do budúcnosti svojej, ale do budúcnosti slovenskej ženskej hádzanej, za čo im patrí uznanie celej slovenskej hádzanárskej verejnosti a predovšetkým SZH, ktorý sa v snahe o úspešnú realizáciu svojho nového mládežníckeho projektu má o koho oprieť.   O sviežom závane nových, progresívnych vetrov v Michalovskej Iuvente nám ochotne porozprával najvyšší predstaviteľ tohto klubu Ing. Tibor Mačuga.

Zásadná zmena filozofie klubu spočíva v tom, že Iuventa chce namiesto nákupu drahých posíl všetko svoje úsilie zamerať na výchovu slovenských hráčok. Celý systém chodu klubu je podriadený práci s mládežou. Vedenie sa identifikovalo so zväzovou stratégiou a odborným garantom tréningového procesu je dánsky tréner Rasmus Poulsen. Klub vytvoril kvalitné tréningové podmienky pre všetky hráčky a mládežnícke družstvá majú aj na výjazdoch zabezpečenú kvalitnú teplú stravu, čo si len máloktorý konkurent v rámci Slovenska môže dovoliť. Vedenie klubu sa rozhodlo zásadným spôsobom stabilizovať trénerské i hráčske kádre a zabezpečiť strategickú kontinuitu nielen v kultivovaní hráčskeho rozvoja a herného prejavu, ale aj v identifikovaní sa s klubom, jeho filozofiou a jeho tradíciami. Novinkou je aj tlak vedenia na trénerov, aby ich vystupovanie na verejnosti bolo v duchu korektnosti, pokory a rešpektu k súperom.Ing. Mačuga: „To, že máme lepšie podmienky ako drvivá väčšina našich súperov, nesmie nikoho z našich radov oprávňovať k tomu, aby sa na konkurenciu pozeral zhora a vzbudzoval voči nášmu klubu averziu.“

Zmeny v práci s mládežou sú veľmi významné. Klub sa rozhodol zastabilizovať hráčske kádre tak, aby sa pendlovaním medzi kategóriami hráčky nezaťažovali viac ako je potrebné. Presuny riadne družstvá omladili, ale výsledky musia ísť pred výchovou hráčok do úzadia. V každom družstve majú 15 – 16 dievčat a kamerový systém v hale umožňuje vedeniu sledovať každý tréning. „Nikdy nikomu nekecám do obsahu tréningu, ale keď vďaka záberom z kamier vidím v hale viac figurín ako prítomných hráčok, hneď kontaktujem zodpovedného trénera a pátram po príčinách absencie“ vraví Tibor Mačuga a pokračuje: „Chceli by sme presadiť, aby zväz zakázal pendlovanie hráčok.“ (Nechcem michalovskému šéfovi brať ilúzie, ale keby SZH túto – iste opodstatnenú – ideu presadil, nemali by Michalovce proti komu hrať, lebo s výnimkou jedného či dvoch oddielov by to žiaden slovenský klub nebol schopný realizovať). Kvôli bezproblémovej komunikácii má každé mládežnícke družstvo svojho trénera a šéftréner Rasmus Rygaard Poulsen osobne riadi silovú prípravu a dohliada nad realizáciou zväzovej koncepcie v klube. 

Kádrová politika tiež zaznamenala inú optiku. „Chceme vychovávať kvalitné hráčky, vytvoriť im špičkové podmienky a pracovať s nimi v horizonte do ich 23 – 24 rokov. Potom im chceme umožniť kvalitné zahraničné angažmán. Zmluvy onedlho skončia Habánkovej a neskôr i Rebičovej a my nebudeme ani jednej z nich brániť v odchode do renomovaného zahraničného družstva. Postupne chceme dotvoriť stratégiu dopĺňania i uvoľňovania z kádra tak, aby družstvo bolo stabilizované a jeho základ by tvorili prevažne naše odchovankyne“ vraví Ing.Mačuga. V klube sa rozhodli stabilizovať aj trénerské kádre, aby odborníci neboli v permanentnom strese a mohli pokojne koncepčne pracovať. Vrásky na tvári im robí prístup mladých dievčat, ktoré sa náročnému tréningu a novým metódam bránia a hľadajú cestu ľahšieho odporu. Aj kvôli tomu museli v klube citlivo vyriešiť hroziaci konflikt dánskeho trénera so vzdorovitými dorastenkami a Rasmus Poulsen, ktorý vedie kadetskú i predkadetskú reprezentáciu sa už venuje len riadiacej, metodickej a organizátorskej práci. „Nechápem niektoré dnešné mladé hráčky. Nechce sa im tvrdo pracovať na sebe, pričom u nás majú k tomu tie najlepšie podmienky“ povzdychol si Tibor Mačuga. Nuž, to je tiež jeden z prejavov demokracie. Ak dievča nechce venovať hádzanej viac ako tri či štyri tréningy týždenne, nikto ju nemôže nútiť, ale potom len ťažko môže snívať o kariére vrcholovej hráčky. Svedčia o tom aj slová reprezentačného trénera Dušana Poloza na adresu Olšovskej, ktorá sa po hosťovaní vo Veselí odmietla do Michaloviec vrátiť:“Je to skvelá hráčka, jedna z mála úderných spojok aké vôbec máme k dispozícii. Ale už po troch dňoch na reprezentačnej akcii je úplne fyzicky odrovnaná.“ Ing.Tibor Mačuga si podľa vlastných slov váži všetkých trénerov, ale najradšej spomína na Jána Packu:“Pán Packa v Iuvente, teda podľa mňa, vyoral najhlbšiu brázdu. Hráčkam objasnil všetky ich povinnosti a priblížil im vrcholovú hádzanú so všetkým, čo k nej patrí, vrátane  stravovania. Mladý tréner František Urban je prakticky jeho žiakom a to bol aj hlavný dôvod, prečo sme poctili dôverou viesť omladené družstvo práve jeho.“ Kádrová zmena nastala aj na poste športového riaditeľa, kde úspešného Jaroslava Čúrneho vystriedal bývalý tvrdý hádzanár Tatrana Prešov Radoslav Kozlov.

Dôsledná identifikácia so stratégiou SZH je samozrejmosťou a tu vidno azda najväčší rozdiel medzi Michalovcami a zvyškom Slovenska. Zakiaľčo skoro všade sa boria s nedostatkom mladých hráčok a s akútnym nedostatkom vyhovujúcich tréningových objektov, v Michalovciach majú kvalitné podmienky, ale musia veľmi tvrdo bojovať s myslením dorasteniek a narúšať ich pohodlné starodávne stereotypy a zlozvyky. Akoby len mizivé percento z nich malo dravú túžbu hrať v interligovom „áčku“ a prebojovať sa z neho neskôr ďalej, do reprezentácie. Pokiaľ sa filozofia novej mládežníckej stratégie neusadí aj v hlavách mladých dievčat a latentnú neurózu u nich nevystrieda bojovný duch a vysoká motivácia, budú statočné Ukrajinky, ktoré si očividne dobré podmienky vedia viac vážiť, medzi nositeľkami kvality hry ešte stále cenným a potrebným artiklom.

Happy omen – šťastné znamenie – by mohlo byť ďalším, kvalitatívne briskným znamením pokračujúcich hádzanárskych udalostí v Iuvente Michalovce. Isté je, že kým sa v metropole Zemplína prepracujú až k „happyendu“ pretečie dolu Laborcom ešte sakramentsky veľa vody. Ale každý, kto to s našou ženskou hádzanou myslí dobre, určite drží v týchto sympatických snahách Michalovciam palce!

Autor je známy hádzanársky tréner a publicista

Partneri
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Oficiálny auto partner
Slovenského zväzu hádzanej
Oficiálny partner Extraligy a WHIL
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner