Martin, mladší z bratov Straňovský odohral v stredu 157. reprezentačný zápas. Kvalifikačný duel o postup na ME 2024, v ktorom sme podľahli Nórom 23:33 bol výnimočný práve tým, že bol Martinovým posledným v národnom drese. V najnovšom podcaste SZH stálica slovenského výberu posledných devätnástich rokov prezradila, aká bola stredajšia rozlúčka. Straňovský vysvetlil prečo bol rád, že sa lúčil v Hlohovci, že dres, ktorý dostal zarámovaný je jediný, ktorý má, pretože ostatné rozdal, ako sa prenáša pocit neistoty zo zraneného lýtka do psychiky počas zápasu, aké boli jeho súčasné úlohy v národnom tíme a prečo ho zaskočilo, keď ho začali zdraviť "Dobrý deň", v čom vníma najväčšie rozdiely medzi jeho generáciou a myslením súčasných mladíkov, že pôsobenie v zahraničí bola jeho priorita a nepozeral na peniaze, prečo sa chytá za hlavu, keď sa spomína MS v Chorvátsku a prečo sa mu zdá postup na päť šampionátov v priebehu devätnástich rokov málo, že na svoj prvý zápas si vôbec nepamätá, čo mu dalo Španielsko ako hráčovi a ako človeku, ako kombinuje cestovanie, tréningy, zápasy a rodinu a prečo sú pre neho dve noci bez rodiny veľa, že Košičania sú odhodlaní vybojovať bronz a urobia pre to všetko, ako sa nádejný basketbalista a majster Slovenska v skoku do výšky s 200 centimetrami stal napokon hádzanárom, ktoré tri slová symbolizujú hádzanú a aký je jeho nesplnený sen. 

 

Autor: Petra Ázacis